Zaft

Jesenný prechod Malej fatry zo Šútova do Vrátnej

Táto túra je svojou dĺžkou vhodná ako jednodňový výšľap. Zároveň ponúka možnosť prespať na Chate pod Chlebom v prípade zlého počasia, prípadne neskorého príchodu a podobne. Informácie o trase som čerpal z aplikácie mapy.cz, kde bola ale dĺžka trasy v porovnaní s inými mapami a informáciami na rázcestníkoch dlhšia a tým pádom mierne mätúca.

Vyrážal som vo Štvrtok vlakom o 6-tej ráno zo stanice v Trnave. Výhodou môjho spoja bol aj reštauračný vozeň, ktorý som vďačne využil na raňajky. Cestou som stihol zároveň aj niečo ešte dospať. Cesta do Žiliny bola zamračená a hmlistá, potom sa chvíľou hmla roztrhala, ale vo Vrútkach som vystupoval znovu do hmly. Prestúpil som na vlak do Šútova-Ratkova, kde som sa konečne vydal na túru, o približne pol deviatej.

vlak v stanici Šútovo – Ratkovo

Prešiel som cez dedinu Šútovo a pokračoval lesnou cestou smerom k Chate pod Chlebom. V lese bolo poznať a aj počuť aktivitu ťažby dreva. Samotný les na mňa pôsobil dosť hospodársky, takže to nebola zrovna najkrajšia časť cesty. Počasie bolo pod mrakom, ale keď som sa otočil smerom k Veľkej Fatre, videl som roztrhané oblaky a dúfal som, že sa počasie zlepší aj na malofatranskej strane. Prekvapila ma ale samotná lesná cesta, ktorej časť popri Snilovskom potoku bola akoby vydláždená kameňom. Kúsok za miestom kde sa cesta odkláňa od potoka, som stratil zelenú turistickú značku a musel sa niekoľko desiatok metrov vracať, aby som sa znova napojil na turistický chodník. Stúpanie pokračovalo už strmším lesným chodníkom, ktorý bol vzhľadom na vlhkosť rozmočený a trochu šmykľavý. Trasa začala byť pre mňa viac zaujímavá v mieste pod zjazdovkou Generál, kde zlepšili schodnosť kamene, takže som mohol kráčať už s väčšou istotou. Približne v tomto mieste som križoval cyklotrasu a stretol aj párik cyklistov.

Časť cez spomenutú, bývalú zjazdovku Generál bola asi zároveň najstrmšia časť cesty k Chate pod Chlebom. Zároveň predstavovala už posledný, asi kilometrový úsek k chate.

Chata pod Chlebom

Dorazil som na chatu, ktorá bola krásne zrekonštruovaná, moderná s dobrými službami a prijateľnými cenami. Keďže Chleb bol stále v hmle, nevedel som, či ísť ďalej, alebo modrou trasou späť. Na chate som si teda dal dve pivká a na posilnenie halušky, ktoré mali byť podľa počutia vynikajúce :).

Chvíľu som váhal, či na chate prespať, keďže som sa dozvedel, že nie je potrebný vlastný spacák ani uterák. Ubytovanie stálo 25 eur (miesto na spanie, prikrývka a vankúš v spoločnej izbe) a uterák 1 euro.

pocukrovaný Chleb

Počasie mi nakoniec prialo a vyjasnilo sa. Chleb sa mi ukázal vo svojej kráse, jemne pocukrovaný, s vrcholom v obláčiku. Tak som sa rozhodol pokračovať žltou značkou, smerom na Hromové sedlo pod Hromovým vrchom a nevrátiť sa teda po pôvodne plánovanej modrej trase späť do Šútova. V tomto, Novembrovom období už bol na chodníku sneh a miestami aj blato, čo robilo trasu trochu nebezpečnou. Palice nezvyknem nosiť a nemal som so ich so sebou ani tu, ale v takomto klzkom teréne by sa asi hodili. Z Hromového sedla sa mi naskytol pohľad do Vratnej doliny a na hrebeň Malej Fatry s vrcholmi Stien, Poľudňového grúňa, Stohu a v pozadí najvyššieho vrchu pohoria, Rozsutca. Chodníky do Vratnej viedli z tohoto bodu buď na západ, cez Chleb a okolo hornej stanice vleku Oštiepková mulda, alebo smerom na Poľudňový grúň po červenej značke.

Červená turistická značka po hrebeni: Z Hromového sedla som sa teda vydal po červenej turistickej značke, ktorá ma viedla po hrebeni. Tu som si užíval impozantné pohľady na krajinu Malej Fatry a výhľady až na Nízke Tatry. Aj keď bolo trochu veterno, nič to neuberalo vźhľadu a panoráma bola ohromujúca.

Steny a v pozadí Veľky a Malý Rozsutec

Znovu po žltej značke z Poľudňového grúňa: Z Poľudňového grúňa som zostúpil strmým a bahenným terénom. Zostup po žltej značke trval dlhšie, než som očakával, a v daždivom a mokrom počasí ho neodporúčam, ako pohodový zostup. Cesta ma viedla okolo chaty Rozsutec a pokračoval som na lesný chodník smerom na stanicu Vratná výťah.

Keďže sa začalo stmievať a vietor znova zosilnel, stal sa zostup ešte náročnejším. Následne som sa ponáhľal na autobus, a hoci pohľad na ohýbajúce sa stromy pôsobil trochu strašidelne, stihol som posledný autobus zo zastávky Vratná – výťah a po hodine cesty aj vlak zo Žiliny späť do Trnavy, znovu s večerou v reštauračnom vozni.

Prechod zo Šútova do Vrátnej zabral čistého času necelých 5 hodín, mojou trasou dlhou približne 20km.