Čínska spoločnosť Gotion podpísala memorandovú dohodu o výstavbe továrne na batérie pre elektrické vozidlá na Slovensku. Informovalo o tom slovenské Ministerstvo hospodárstva. Stalo sa tak v stredu 22. novembra 2023. Ich spoločný podnik, Gotion InoBat Batteries, plánuje začať výrobu v továrni v roku 2026, pričom v úvode plánuje výrobu batérií pre EV s kombinovaným ročným výkonom 20 gigawatt hodín, neskôr potencionálne až 40 GWh, uviedlo ministerstvo.
Gotion je v súčastnosti dodávateľom pre spoločnosť Volkswagen. Gotion a startup InoBat oznámili v septembri, že spoločne postavia továreň na výrobu EV na neoznámenom mieste v Európe. Krajiny sa snažia získať investície v odvetví v súvislosti s európskymi snahami o vybudovanie vlastného priemyslu batérií pre EV a zníženie závislosti na dominantných ázijských výrobcoch batérií. Podľa ministerstva má slovenská továreň potenciál zdvojnásobiť svoju kapacitu v budúcnosti. Ministka Denisa Sakova povedala, že výstavba továrne je kľúčová pre budúcnosť automobilového priemyslu, ktorý je hlavným hnacím motorom slovenskej ekonomiky. Továreň v Šuranoch, 93 km východne od hlavného mesta Bratislavy, umiestnená na ploche 65 hektárov, by mala vytvoriť až 1 500 pracovných miest.
Memorandum nasleduje po tom, čo spoločnosti tento rok oznámili, že Gotion kupuje 25% podiel v InoBat a poskytne startupu podporu v oblasti dodávateľského reťazca a technológií pri škálovaní výroby batérií pre EV.
V memorande sa GIB zaviazal začať výstavbu továrne v roku 2024 a vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR, sľúbila poskytnúť dotácie, zabezpečiť pozemok, pripraviť stavenisko a zabezpečiť pripojenie k elektrickej sieti. a vytvorí tisíce pracovných miest.
Premiér Slovenskej republiky Robert Fico považuje dôveru investorov pri výbere lokality za dôkaz toho, že Slovensko sa vracia na mapu ekonomicky atraktívnych krajín. “Zahraničné investície sú nevyhnutným katalyzátorom pre našu ekonomiku. Prinášajú nielen kapitál, ale aj pracovné príležitosti a technologické inovácie. Naša vláda zaručuje stabilné a predvídateľné politické a právne prostredie a profesionalizmus v riadení krajiny. Príchod zahraničných investícií, tvorba pracovných miest, technologický transfer a prílev kapitálu do krajiny sú teda priamym potvrdením vzájomnej dôvery,” uviedol premiér.
“Pomáhať pri výstavbe gigatovárne v Šuranoch napĺňa účel partnerstva medzi štátom a inovatívnou, pokrokovou a predovšetkým globálnou spoločnosťou so sídlom na Slovensku. Vďaka tomu máme možnosť znova zazáriť na mape krajín s technologicky pokročilým priemyslom, pričom výroba batérií pre elektrické vozidlá ide ruka v ruke s silnou tradíciou automobilového priemyslu, ktorú máme na Slovensku,” povedala ministerka.
Predseda spoločnosti Gotion High-Tech Li Zhen povedal, že nastala éra novej energie a elektrochemické skladovanie energie je základným pilierom prechodu k energetickému skladovaniu. “Podporovaní vládou Slovenskej republiky a InoBat sa Gotion snaží vybudovať tento projekt ako prední pokročilý výrobný závod batérií a závod s nulovým uhlíkom v Európe a dokonca aj globálne.”
Generálny riaditeľ InoBat Marián Boček hovorí, že všetci v InoBat sú nadšení a hrdí, že vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom hospodárstva, preukázala silnú podporu a dôveru Gotion InoBat Batteries (GIB). “GIB predstavuje spoločné úsilie InoBat a Gotion High Tech pri vytváraní gigatovárne batérií na Slovensku. GIB je jedinečným príkladom silného partnerstva medzi rýchlo rastúcim startupom s vynikajúcimi skúsenosťami v oblasti rozvoja projektov a znalosťami slovenského kontextu a technologickým lídrom schopným poskytnúť kompletnú škálu technológií a kapacít na zvýšenie výroby batérií pre elektrické vozidlá. Spoločne dokážeme urýchliť úsilie o decarbonizáciu a umiestniť Slovensko a Európu do centra zelenej ekonomiky.”
Táto túra je svojou dĺžkou vhodná ako jednodňový výšľap. Zároveň ponúka možnosť prespať na Chate pod Chlebom v prípade zlého počasia, prípadne neskorého príchodu a podobne. Informácie o trase som čerpal z aplikácie mapy.cz, kde bola ale dĺžka trasy v porovnaní s inými mapami a informáciami na rázcestníkoch dlhšia a tým pádom mierne mätúca.
Vyrážal som vo Štvrtok vlakom o 6-tej ráno zo stanice v Trnave. Výhodou môjho spoja bol aj reštauračný vozeň, ktorý som vďačne využil na raňajky. Cestou som stihol zároveň aj niečo ešte dospať. Cesta do Žiliny bola zamračená a hmlistá, potom sa chvíľou hmla roztrhala, ale vo Vrútkach som vystupoval znovu do hmly. Prestúpil som na vlak do Šútova-Ratkova, kde som sa konečne vydal na túru, o približne pol deviatej.
vlak v stanici Šútovo – Ratkovo
Prešiel som cez dedinu Šútovo a pokračoval lesnou cestou smerom k Chate pod Chlebom. V lese bolo poznať a aj počuť aktivitu ťažby dreva. Samotný les na mňa pôsobil dosť hospodársky, takže to nebola zrovna najkrajšia časť cesty. Počasie bolo pod mrakom, ale keď som sa otočil smerom k Veľkej Fatre, videl som roztrhané oblaky a dúfal som, že sa počasie zlepší aj na malofatranskej strane. Prekvapila ma ale samotná lesná cesta, ktorej časť popri Snilovskom potoku bola akoby vydláždená kameňom. Kúsok za miestom kde sa cesta odkláňa od potoka, som stratil zelenú turistickú značku a musel sa niekoľko desiatok metrov vracať, aby som sa znova napojil na turistický chodník. Stúpanie pokračovalo už strmším lesným chodníkom, ktorý bol vzhľadom na vlhkosť rozmočený a trochu šmykľavý. Trasa začala byť pre mňa viac zaujímavá v mieste pod zjazdovkou Generál, kde zlepšili schodnosť kamene, takže som mohol kráčať už s väčšou istotou. Približne v tomto mieste som križoval cyklotrasu a stretol aj párik cyklistov.
Časť cez spomenutú, bývalú zjazdovku Generál bola asi zároveň najstrmšia časť cesty k Chate pod Chlebom. Zároveň predstavovala už posledný, asi kilometrový úsek k chate.
Chata pod Chlebom
Dorazil som na chatu, ktorá bola krásne zrekonštruovaná, moderná s dobrými službami a prijateľnými cenami. Keďže Chleb bol stále v hmle, nevedel som, či ísť ďalej, alebo modrou trasou späť. Na chate som si teda dal dve pivká a na posilnenie halušky, ktoré mali byť podľa počutia vynikajúce :).
Chvíľu som váhal, či na chate prespať, keďže som sa dozvedel, že nie je potrebný vlastný spacák ani uterák. Ubytovanie stálo 25 eur (miesto na spanie, prikrývka a vankúš v spoločnej izbe) a uterák 1 euro.
pocukrovaný Chleb
Počasie mi nakoniec prialo a vyjasnilo sa. Chleb sa mi ukázal vo svojej kráse, jemne pocukrovaný, s vrcholom v obláčiku. Tak som sa rozhodol pokračovať žltou značkou, smerom na Hromové sedlo pod Hromovým vrchom a nevrátiť sa teda po pôvodne plánovanej modrej trase späť do Šútova. V tomto, Novembrovom období už bol na chodníku sneh a miestami aj blato, čo robilo trasu trochu nebezpečnou. Palice nezvyknem nosiť a nemal som so ich so sebou ani tu, ale v takomto klzkom teréne by sa asi hodili. Z Hromového sedla sa mi naskytol pohľad do Vratnej doliny a na hrebeň Malej Fatry s vrcholmi Stien, Poľudňového grúňa, Stohu a v pozadí najvyššieho vrchu pohoria, Rozsutca. Chodníky do Vratnej viedli z tohoto bodu buď na západ, cez Chleb a okolo hornej stanice vleku Oštiepková mulda, alebo smerom na Poľudňový grúň po červenej značke.
Červená turistická značka po hrebeni: Z Hromového sedla som sa teda vydal po červenej turistickej značke, ktorá ma viedla po hrebeni. Tu som si užíval impozantné pohľady na krajinu Malej Fatry a výhľady až na Nízke Tatry. Aj keď bolo trochu veterno, nič to neuberalo vźhľadu a panoráma bola ohromujúca.
Steny a v pozadí Veľky a Malý Rozsutec
Znovu po žltej značke z Poľudňového grúňa: Z Poľudňového grúňa som zostúpil strmým a bahenným terénom. Zostup po žltej značke trval dlhšie, než som očakával, a v daždivom a mokrom počasí ho neodporúčam, ako pohodový zostup. Cesta ma viedla okolo chaty Rozsutec a pokračoval som na lesný chodník smerom na stanicu Vratná výťah.
Keďže sa začalo stmievať a vietor znova zosilnel, stal sa zostup ešte náročnejším. Následne som sa ponáhľal na autobus, a hoci pohľad na ohýbajúce sa stromy pôsobil trochu strašidelne, stihol som posledný autobus zo zastávky Vratná – výťah a po hodine cesty aj vlak zo Žiliny späť do Trnavy, znovu s večerou v reštauračnom vozni.
Prechod zo Šútova do Vrátnej zabral čistého času necelých 5 hodín, mojou trasou dlhou približne 20km.
CATL, čínsky gigant na trhu s bateriemi a hlavný dodávateľ automobilovej spoločnosti Tesla, predstavil svoj najnovší produkt, ktorý má riešiť obmedzenia nabíjania a dojazdu elektrických vozidiel. Batéria s názvom Shenxing dokáže za 10 minút dobiť až 400 kilometrov dojazdu, uviedol Gao Han, technický riaditeľ divízie elektrických automobilov spoločnosti CATL.
To znamená, že vozidlá poháňané batériou Shenxing by mohli po nabíjaní trvajúcom 10 minút prejisť vzdialenosť zo Žiliny do Trnavy a späť (približne 340 km). Hromadná výroba batérie by mala začať koncom roku 2023 a dodávky by mali začať v roku 2024.
Shenxing sa označuje za svetovú prvú 4C super rýchlo nabíjaciu batériu LFP. “LFP” znamená lithný železný fosfát, druh chémie batérií, ktorú spoločnosť Tesla v roku 2021 masívne prijala pre svoje vozidlá s kratším dojazdom namiesto niklo-kobaltovo-hliníkových batérií.
Čína je veľkým zástancom technológie LFP, ktorú propaguje jej výrobca CATL. Ten v prvom štvrťroku viedol na svetovom trhu s batériami pre elektrické vozidlá s 35% podielom, podľa výskumnej firmy SNE. Tento typ batérií je známy svojou nízkou cenou a chemickou stabilitou, aj keď má nižšiu energetickú hustotu ako iné typy batérií, čo obmedzuje dojazd elektrických vozidiel.
Nesmierny rast spoločnosti CATL podporil boom na trhu s elektrickými vozidlami v Číne v posledných niekoľkých rokoch. Napriek tomu, priemysel elektrických vozidiel spomaľuje, keďže klesajú vládne dotácie a spotreba sa znižuje v dôsledku ekonomickej recesie po pandémii COVID-19. Zároveň čínsky výrobca batérií so sídlom vo Fu-ťienu čelí silnej konkurencii od spoločnosti BYD, čínskeho giganta v oblasti elektrických vozidiel, ktorý tiež vyrába vlastné batérie. V prvom štvrťroku zaostávala spoločnosť BYD za CATL na druhom mieste so 16,2% podielom na globálnom trhu s batériami pre elektrické vozidlá.
Včera večer sa na oblohe nad Slovenskom odohral jeden z tých okamihov, kedy nás príroda prekvapila svojou nádhernou a záhadnou krásou. Fialovo-ružová polárna žiara osvietila nočnú oblohu aj v okolí Trnavy, čím priviedla do úžasu mnohých obyvateľov. Tento prírodný jav sa vyskytuje relatívne zriedkavo, a preto si zaslúži bližšie preskúmanie.
Ako vzniká polárna žiara?
Polárna žiara je spektakulárny prírodný jav, ktorý sa vyskytuje vo vysokých zemepisných šírkach na severnom a južnom póle. Tento jav je výsledkom interakcie slnečného žiarenia s časticami v atmosfére, ktoré vedie k emisii svetla vo farebnom. Keď slnečné častice dosahujú zemskú atmosféru, interagujú so zemským magnetickým poľom a vytvárajú spektakulárne svetelné záblesky. Vznik je znázornený aj na obrázku nižšie.
Prečo mala fialovo-ružovú farbu?
Tradične sa polárna žiara prejavuje zelenou a ružovou farbou, pričom farba je spôsobená rôznymi druhmi atómov a molekúl vo vyšších vrstvách atmosféry. Fialová a ružová farba, ktorú ste mohli pozorovať včera, je výnimočná a zriedkavá. Táto farba je často spojená s prítomnosťou dusíka vo vyšších vrstvách atmosféry, ktorý môže vytvoriť fialový odtieň.
Ako často sa môže polárna žiara opakovať?
Polárna žiara nie je pravidelným javom, a jej výskyt je ťažké predpovedať. Závisí od slnečnej aktivity a magnetických búrok na slnku. Vo fázach vyššej slnečnej aktivity je pravdepodobnejšie, že polárna žiara bude viac viditeľná v oblastiach, kde sa nachádzajú vysoké zemepisné šírky.
Prečo ju vidíme na severe?
Polárna žiara je častejšie viditeľná na severnom a južnom póle kvôli magnetickému poľu Zeme. Magnetické póly priťahujú slnečné častice, ktoré spôsobujú polárnu žiaru. Pre obyvateľov v nižších zemepisných šírkach, ako je Slovensko, je zriedkavým javom, keď sa im podarí pozorovať tento zázrak na oblohe.
Tieto prírodné divy nám pripomínajú, aké krásne a záhadné je naše vesmírne prostredie. Zaznamenané zážitky, ako bol ten vo včerajšej noci, nám dávajú príležitosť vážiť si krásu a záhadu, ktorú nám príroda ponúka. Takže, ak ste mali možnosť pozorovať túto fialovo-ružovú polárnu žiaru v okolí Trnavy, alebo inde na Slovensku, mali ste skutočne jedinečný zážitok.
Spoločnosť Shenzhen BYD New Energy Co., Ltd., známa pod obchodným menom Denza je čínsky automobilový výrobca so sídlom v meste Shenzhen. Špecializuje sa na výrobu elektrických áut a je spoločným podnikom medzi firmou BYD a skupinou Mercedes-Benz. Spoločnosť bola založená v máji 2010 a koncom roku 2014 začala vyrábať model s elektrickým pohonom, ktorý mal dojazd až 300 km na jedno nabitie. Auto bolo pôvodne dostupné na predaj iba vo vybraných čínskych mestách.
Denza je známa svojimi luxusnými elektrickými automobilmi a tým, že je spoločným podnikom medzi dvoma veľkými automobilovými firmami, BYD a Mercedes-Benz. Je to jedna z firiem, ktoré prispievajú k rastúcemu trhu s elektrickými automobilmi a k snahám o zníženie emisií skleníkových plynov v automobilovom priemysle.
Elektromobilom Denza 500 sa výrobca v minulosti zaradil medzi prvých hráčov na čínskom trhu, ktorí investovali do elektromobility. Tento výnimočný model bol vyvinutý so zreteľom na náročné podmienky a môže sa pochváliť schopnosťou fungovať aj pri extrémnych teplotách, až do mínus 40 stupňov Celzia.
4. septembra spoločnosť BYD oficiálne predstavila európsku verziu modelu BYD Seal a zverejnila jeho cenu. Elektrický sedan začne dodávky na Starom kontinente v novembri so začiatočnou cenou 44 900 EUR (48 500 USD).
Týmto krokom by mohli posilniť svoju pozíciu na trhu s elektrickými automobilmi a zároveň prispieť k budúcemu rozvoju ekologicky udržateľnej dopravy.
BYD tiež predstavil svoje nové SUV pre Európu – Seal U SUV, ktoré príde na trh v roku 2024. Modely Seal EV sedan a Seal U SUV boli predstavené európskym automobilovým nadšencom na výstave IAA Mobility 2023 v Nemecku.
Okrem toho sa zároveň BYD pokúsil o testovanie trhu so svojou prémiovou sub-značkou Denza, ktorá priniesla model Denza D9 MPV na tlačovú konferenciu.
Všetci zákazníci vozidiel zo série Seal by mali mať na výber šesťročnú záruku od výrobcu a osemročnú záruku na batériu a elektrický motor.
Seal EV sedan
Exteriér európskej verzie vozidla zostáva v súlade s tým, čo je dostupné na čínskom trhu. Jednou jedinou výnimkou bz mal byť chýbajúci nápis „Build Your Dreams“ na zadnej časti auta. Namiesto toho je umiestnený skromnejší nápis „BYD Seal“ v pravom rohu zadnej časti. Pokiaľ ide o dizajn tohto vozidla, nadväzuje na dizajnový jazyk Ocean Aesthetics, ktorý vytvoril Wolfgang Egger, bývalý zamestnanec Audi a hlavný dizajnér spoločnosti BYD. Výsledkom je, že sedan Seal EV má “X-face styling”, nízku líniu kapoty, hladké línie karosérie a aerodynamický koeficient odporu len 0,219 Cd.
Tento model je postavený na platforme e-Platform 3.0, ktorá slúži ako základ pre vozidlá ako BYD Dolphin, Atto 3 a iné plne elektrické automobily. Seal využíva aj architektúru CTB (Cell-To-Body). V skratke povedané, táto architektúra premieňa batériový balík na súčasť štruktúry vozidla, čím sa zvyšuje tuhosť, bezpečnosť a jazdné vlastnosti auta. Okrem toho je Seal vybavený známou batériou FinDream Blade LFP, ktorá obsahuje 172 článkov a má kapacitu 82,5 kWh.
Vstupná verzia Seal EV pre Európu bude disponovať jedným elektrickým motorom na zadnej náprave s výkonom 313 koní. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 5,9 sekundy a dojazd na jedno nabitie 570 km podľa normy WLTP.
Top verzia modelu BYD Seal pre Európu sa nazýva Seal Excellence. Ponúka svojim zákazníkom dva elektrické motory s výkonom 530 koní a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 3,8 sekundy. Jeho dojazd je 520 km (WLTP). Seal EV bude podporovať trojfázové nabíjanie s výkonom 11 kW AC a rýchle nabíjanie s výkonom 150 kW DC.
Nedeľa, 5. novembra 2023, nám prinesie oblačné až zamračené počasie, ktoré nás bude sprevádzať vačšinu dňa, pričom môžeme očakávať aj zmenšenú oblačnosť v neskorých popoludňajších hodinách.
Na mnohých miestach môžeme očakávať dážď, ktorý miestami bude aj výdatný. Okolo nadmorskej výšky 1800 metrov môže dážď prejsť do sneženia, čo môže prekvapiť tých, ktorí sa budú nachádzať vo vyšších horských oblastiach. Je to dôsledkom poklesu teploty, ktorým bude tento deň poznačený. Nočná teplota klesne na hodnoty medzi 8 a 3 stupňami Celzia, pričom v údoliach môže teplota dokonca klesnúť až na 1 stupeň.
Denná teplota bude kolísať medzi 7 a 16 stupňami Celzia, čo znamená, že bude pomerne chladno, a to aj počas dňa. Ak sa budete pohybovať vonku, nezabudnite na teplejšie vrstvy oblečenia, aby sme sa dokázali prispôsobiť meniacim sa podmienkam.
Počasie bude taktiež veterné. Bude prevládať prevažne južný vietor, dosahujúci rýchlosť až do 30 km/h, popoludní by však mal zoslabnúť. Nad pásmom lesa môžeme očakávať aj víchricu, čo môže mať výrazný vplyv na bezpečnosť a pohodlie ľudí v horách. Preto je dôležité, aby tí, ktorí sa chystajú na túry do horských oblastí, boli dobre pripravení na zmeny počasia.
Celkovo bude nedeľa, 5. novembra 2023, dňom, kedy bude počasie premenlivé. S prevahou oblačného počasia, dážďom a dokonca aj snežením vo vyšších polohách, bude dôležité byť dobre pripravený a sledovať aktuálne informácie o počasí, aby sme si mohli bezpečne vychutnať tento nedeľný deň.
Možno patríte medzi tých, ktorí štandardne videokonferenčné služby nevyužívajú. Situácia je momentálne ale taká, že sú jednou z najdostupnejších možností ako spolupracovať s kolegami. V našich končinách pred pár týždňami ešte nie veľmi známa služba, no podľa mojich skúseností jedna z najpoužitelňejších a najjednoduchších na ovládanie a používanie.
Hovorím o videokonferenčnej platforme Zoom. Nájdete ju na adrese zoom.us. V neplatenej verzii dostanete k dispozícii 40 minút priestoru na jednu videokonferenciu. Platformu sme už stihli vyskúšať na firemné, súkromné účely a aj v spolupráci so základnou školou, na výučbu.
Ak si chcete službu vyskúšať aj vy, môže vám pomôcť naše krátke video.
Lietadlá sú uzemnené, letiská pozatvárané, dovolenky zrušené. Pripomeňme si trochu slnko, vodu a exotiku. V tomto videu je toho dosť a možno bude pre Vás inšpiráciou, kam ísť, keď sa pandémia skončí.
Video je z ostrova Thoddoo na súostroví Maldivy. Nie je to klasický rezort ako poznáte z fotiek a reklamných videí cestoviek. Nenájdete tu žiadne veľké hotely. Môžete tu preto zažiť kus domáckej, ostrovnej atmosféry a bežný život tamojších obyvateľov.
Ostrov je jedným z bohatších. Ľudia žijú hlavne z pestovania ovocia. Sezóna sa tu nikdy nekončí, mení sa len komodita. Raz sú to melóny, inokedy papája a kokosové orechy.
Domáci zbierajú ovocie, každý deň ho vozia do prístavu a večer dostávajú zaň peniaze. Takto si dokáže rodina zarobiť aj 2 000 dolárov mesačne. To vôbec nieje zlé, čo poviete?
Na celom ostrove boli asi len tri autá, veľa motoriek a skútrov. Vďaka piesočným cestám, sme z domu vychádzali na boso, až k asi kilometer vzdialenej pláži. Bývali sme u Azu, ktorý mal asi 6 voľných izieb, kuchyňu a recepciu. Varil nám indický kuchár. Vždy sa prišiel opýtať, či sme spokojný s jedlom.
Niekoľkokrát sme boli na rybolove, raz na rannom, kedy sme nechytili skoro nič. Vo vodách okolo ostrova bolo spolu s nami zopár desiatok, malých rybárskych člnov, ktoré plávali akoby po riadkoch, sem a tam. Za sebou ťahali silón a návnadu.
Úspešnejší sme boli na nočnej rybačke. Návnadou bol na kúsky nakrájaný tuniak a náradím silón bez udice. Náhodou sa nám podarilo chytiť aj žraloka, keď sa odtrhol silón, odplával však preč. Okrem neho sme ulovili asi 40 ďaľšich rýb, nám pripadla jedna na večeru, zvyšok si rozdelili Aza a náš kapitán s pomocníkom.
Večer nám našu rybu pripravil kuchár na grile. Miesto dreva použil kokosové orechy. To, ako iná bola tamojšia kultúra, dala najavo jeho otázka ,, …počul som, že u vás grilujete na dreve, je to pravda? “
Ľudia na ostrove nepoznali alkohol. Aza ho nikdy neochutnal a nedal sa tam ani kúpiť. Rovnako vraj niektorí nikdy nevideli naživo psa. Pre našinca to pôsobilo naozaj ako raj na zemi. Ak by ste si teda vedeli predstaviť život na ostrove s plochou asi 1,5 km štvorcového a pivo vymenili za ovocnú šťavu.
Agadir – je mesto na juhu Maroka, na pobreží Atlantického oceánu, neďaľeko od pohoria Anti Atlas, alebo ako sa tiež uvádza, pohoria Malý Atlas. Mesto má cez 420 000 obyvaťeľov a jeho obyvatelia hovoria troma jazykmi. Tashelhitský jazyk je jazykom jeho vačšiny obyvateľov, ďaľej Marocká Arabčina a vďaka tomu, že sa mesto nachádza na území bývalej francúzskej kolónie, hovorí sa tu aj Francúžštinou.
Ja som sa do Maroka rozhodol cestvať v decembri. U nás bolo beztvaré počasie, ani zima, ani teplo a zostatok dovolenky na mňa kričal v dvojciferných číslach. Letenku sa mi podarilo zohnať za príjemných 40,36 €, od 7. do 10.12.
Tento trip bol vlastne jeden z mála, kedy som cestoval úplne sám a plánoval som si to aj v tomto duchu užiť. Chcel som stretnúť čo najviac domácich, prepnúť sa do iného jazyka a zažiť atmosféru turisticky nie príliš okupovanej destinácie.
Už v autobuse, ktorý nás viezol do lietadla, som pochopil, že niesom jediný, ktorý mal podobné plány. Pri lacnom lete z Viedne sa to dalo čakať. Lietadlo bolo plné Slovákov a Čechov a ja som vychytal asi tú najhlučnejšiu skupinku. Moje miesto bolo pri uličke a napravo aj naľavo si prisadli ,,dobre naladení bratia Česi”. Čeština nebolo úplne to, čo som mal na mysli, keď som uvažoval o vyššie spomenutom ,,prepnutí sa” do iného jazyka.
Po nejakom čase dohadovania, o tom kde kto bude sedieť a akú hru budeme hrať (áno, pridal som sa, nedalo sa inak 🙂 ), s kontrabandom skrytým asi všade kde sa dalo, tým myslím zrolovaný zošit, ktorý sa podával s výsledkami väzenských kociek, alebo všetky druhy príručnej batožiny, ktorá bola poruke, sme si celkom sadli. Zapadli k nám aj ďaľší dvaja Slováci, ktorí sedeli o jeden rad pred nami.
Niet sa čomu čudovať, po tom ako letuška zabavila čo sa dalo, nakoniec väčšina zadriemala a pre zvyšok som sa na pár minút stal bútľavou vŕbou.
Nakoniec sme zobrali Taxi. Zjednávanie ceny pri letisku v Agadire.
Let do Afriky bol dobrým začiatkom dobrodružstva. Po pristátí mi moji noví kamoši poradili, že bude zaujímavejšie cestovať ,,se slepicemi” ako miestnym taxi a tak som sa k nim pridal. Cesta peši z letiska k autobusovej zastávke mala trvať len pár minút, popri asfaltke lemovanej domácimi taxikármi. Rýchlo som pochopil silu zjednávania v Maroku. Na vzdialenosti asi 500 metrov, medzi letiskom a autobusovou zastávkou, sa cena menila od asi 200 dirhamov na osobu, až na približne 200 MAD za dve taxi do Agadiru/Taghazutu pre osem osôb. Tomu sme nakoniec neodolali. Tváriť sa, že nemáme záujem, sa oplatilo.
Niektorých nás taxík porozvážal po našich ubytovaniach priamo v Agadire, ostatní pokračovali až do Taghazutu, ktorý je vzdialený ďaľších asi 50 minút.
Cesta z letiska do Agadiru/Taghazutu
Ako som sa neskôr dozvedel, Taghazout je surferský raj v krajine. Dokonca aj v decembri, na pláži to tam celkom žilo. Atmosféra tu bola na Marocké pomery uvoľnená a pre turistov tu už celkom neplatil, inak prísny zákaz konzumácie alkoholu.
Ale späť do Agadiru. Po asi troch hodinách letu, hodine časového posunu a hodine v taxíku som dorazil do hotela. Vybral som si Atlantic Hotel so štyrmi hviezdičkami. Na ubytovanie si vačšinou moc nepotrpím, to je asi aj dôvod, prečo som v Grécku zažil aj ploštice. Možno aj preto som dal na radu ktorú som dostal, že v Afrike si treba zobrať aspoň jednu hviezdičku navyše, oproti tomu, na čo sme zvyknutí doma.
Atlantic Hotel bol ale vynikajúci. Ponúkal tradičný hamam, masáže, saunu, vlastnú plaž a room bar in price. Ok, ten som nakoniec, po tom ako som ho vybrakoval každý deň pobytu, musel zaplatiť. Pri checkine sa mi to hneď nezdalo a preto som sa recepčného dva krát pýtal, či je naozaj v cene. Dal by som za to ruku do ohňa, že mi to potvrdil.
Kam z Agadiru?
Som zástancom toho, že spontánne rozhodnutia na výletoch sú najlepšie, ale aj na tie spontánne treba byť pripravený. Ja som v rámci prípravy využil aj aplikáciu Couchsurfing a našiel som si zopár potencionálnych lokálnych sprievodcov a samozrejme som si prelúskal, čo zaujímavé v okolí mesta je.
Z Agadiru sa môžete autobusom dostať do Marakešu čo trvá asi 3 hodiny. Z autobusovej stanice odchádzajú autobusy označené CTM. Tieto sú síce pohodlnejšie, ale aj drahšie. Môžete ísť aj zelenými mikrobusmi, ktoré fungujú hlavne pre domácich a tak sú lacnejšie. Myslím že nemajú žiadny pevný cestovný poriadok, keď sa naplnia, tak odchádzajú.
Ak chcete zažiť podobnú atmosféru ako v Marakeši o kus bližšie, môžete ísť do asi o tretinu menej vzdialenej Essauiry.
Necelých 85 km vzdialené je aj historické mestečko Taroudant, neďaľeká je malá Sahara a brána do púšte, mesto Quarzazate.
Quarzazate
Ja som však chcel vidieť najbližšie okolie, preto som si na svoje dobrodružné dva dni zvolil Paradise Valley, a druhý deň samotné mesto Agadir a jeho Medinu. Nanešťastie, historické centrum mesta prakticky nieje zachované.
Paradise Valley
Ako som už spomenul, cez Couchsurfing som si našiel sprievodkyňu, menom Bushra. Možno by ste čakali, že ženy sprievodkyne v arabskom svete robiť vôbec nebudú, alebo budú aspoň zahalené burkou. Nie, Bushra bola úpne normálna mladá moderná žena, ktorá vedela viac jazykov ako bežný človek u nás doma.
Na výlet som prizval aj skupinku, s ktorou som cestoval taxíkom a Bushra bola ochotná byť okrem spríevodcu, aj našim šoférom a poskytnúť nám aj svoje auto. Je príjemné občas nájisť cudzieho človeka, čo niečo robí nie pre peniaze.
Kým sme sa ráno zorganizovali, už bolo vlastne predpoludnie a vyštartovali sme okolo 10 hodiny. Čakala nás jazda autom po pobreží približne 15 km, do mesta Aourir. Po ceste sme prechádzali okolo paláca, ktorý patril Marockému kráľovi. V Agadire ich mal niekoľko a aj s priľahlými parkami boli poriadne veľké. V Aourire sme nechali auto. Tu sa začala tá pravá, neturistická Afrika. Ulica plná obchodov, stánkov, starých mercedes taxíkov. V mesiarstve vyložená kozia hlava bez kože a pre našinca všade prítomný chaos. Po ulici sa túlali mačky, ktoré už boli zjavne udomácnené a posedávali aj na našom taxíku.
Chvíľku sme aj my pobehovali po ulici a hľadali voľného šoféra, nakoniec sme našli a za 50 MAD sme sa dohodli, že nás zoberie do údolia a večer príde pre nás. Dacia pre 8 ľuďí, sa chvíľami menila na 9 miestny mikrobus. Nás bolo 5 a priskočili ešte dvaja domáci, obaja na predné sedadlo. Atmosféru nám dotvárala nefalšovanou africká hudba. Keď náš vodič videl, že sa na nej bavíme, pustil nám ju zopár krát dookola.
Po cestách jazdilo ešte veľa takýchto taxi.
Po ceste sme sa niekde pod palmou pristavili pri domorodcovi, ktorý niesol oranžové datle. Zopár konárikov dal vodičovi, ktorý nám z nich niekoľko posunul. So sušenými datlami, ktoré dostať u nás, mala ich chuť pramálo spoločné.
Kým sme prišli do cieľa, zastavili sme ešte v malom obchodíku pri ceste, kde sme si nakúpili čerstvé banány.
December nebol na návštevu Paradise Valley najlepším mesiacom. Kôli nedostatku vody bolo koryto takmer suché. Aj tak to ale bol pre našinca veľmi zaujímavý trek. Krajina miestami suchá, miestami oázy s jazierkami. Beduíni stále žijú v krajine pôvodným spôsobom života. Na dopravu tovaru a nákladu používajú somáre. Na turistov sú už zvyknutí, ale niesú k nim dotieraví a nechcú Vám za každú cenu niečo predať, aspon nie tí, ktorých sme stretli tu, aj keď údolie bolo v podstate turisticky bežne navštevované.
Po pár minútach chôdze sme sa zastavili v malej reštaurácii v oáze. Rozumej tým stánok a pár prístreškov zmontovaných z materiálu ktorý zjavne na tento účel nebol kúpený v OBI, ale skôr niekde z druhej ruky… …dobre možno tretej :). Bushra nám objednala tradičný tajin, pre 5 osôb, ktorý bolo treba zajednať dopredu aby nám ho pripravili, kým sa vrátime z túry.
Útes v Paradise Valley so mnou 🙂
Pokračovali cez údolie s mnohými jazierkami, útesmi, bralami, pomedzi vysoké kopce Malého Atlasu. Svahy boli porastené len vyschnutou vegetáciou. Sem tam sme stretli domácich beduínov, vyzeralo že tam bežne žijú.
Paradise Valley je miestom oddychu aj pre domácich z blízkeho okolia, ktorých sme cestou postretali na prechádzke. Podľa toho ako vyzeralo prostredie údolia, ho navštevuje aj veľa vandalov a poriadok niektorým z nich asi tiež veľa nehovoril. Posprejované skaly, porozbíjané nádoby na tajin… …v krajine sa asi riešia dôležitejšie veci, ako ochrana prírody.
Ako sa hovorí, svet je malý. po návrate do spomínanej oázovej reštaurácie sme stretli aj našu druhú skupinku z Tanghzutu. Bolo už síce neskoré popoludnie, oni sa ale len chystali na výšľap a kúpanie. Asi mali ťažký večer 🙂
Domáci tajin stál za vyskúšanie. Ak budete v Maroku, určite ochutnajte. Je to mäso, kozie, alebo kuracie, pripravené v hlinennej nádobe spolu zo zeleninou. Výlet, na ktorom sme aspoň trochu zažili atmosféru Atlasu a údolie rieky Tamraght má svoje čaro. Chcel by som tamojšiu prírodu vidieť v období dažďov.
Reštaurácia v Oáze v údolí, alebo, keď sa o matroši len nežartuje,
Po ceste späť sme stihli ešte západ slnka a malý koncert na terase v Tanghazute, v plážovej reštaurácii. Odtiaľ sme už odchádzali po tme. Pobrežná cesta do Agadiru podľa Bushry mohla byť kôli banditom nebezpečná, tak sme zvolili mierne dlhšiu obchádzku. Celkom ma prekvapilo, že v dnešnej dobe, v západnej Afrike, v civilizovanej krajine, môže človek stretnúť nejakźch banditov. Nakoniec sme sa bezpečne, bez újmy vrátili do hotelov.
